Čo je to pasívny dom

 

Pasívny dom všeobecne vníma ako niečo veľmi komplikované, určené len niekoľkým extrémistom, nie je to tak. Úlohou pasívneho domu nie je zruinovať svojho majiteľa, ale ušetriť. Ušetriť peniaze, prírodu, energetické zdroje, to všetko so zvýšením vášho životného štandardu.
Už názov stavby napovedá, že toto šetrenie je hlavne pasívne. Ide o to, aby ste dosiahli príjemnú vnútornú klímu za každého počasia a s minimálnou vynaloženou energiou. Teda aj bez využívania finančne náročných technologií.

Hlavnou charakteristikou pasívneho domu je jeho spotreba energie na vykurovanie (chladenie) a prípravu teplej vody, ktorá sa meria v kilowatthodinách na štvorcový meter obytnej plochy za rok a musí sa pohybovať medzi 5 až 15 kWh/m2 za rok. Celkovú energetickú spotrebu domu tvorí potreba energie na vykurovanie (chladenie), prípravu teplej vody a energie na chod ostatných spotrebičov. Pri pasívnych domoch by súčet týchto troch položiek nemal prekročiť 120 kWh/m2 za rok. Na dosiahnutie takýchto čísel vplýva niekoľko faktorov. Časť z nich sa dá veľmi dobre ovplyvniť výberom pozemku, správnym návrhom a precíznou realizáciou, ale niečo záleží aj na ľuďoch, ktorí budú v dome žiť a ako budú hospodáriť. 
 

Čo vplýva na spotrebu domu - zásady dosiahnutia pasívneho štandardu

 

Spotrebu každého domu ovplyvňuje jeho geografická poloha a z nej vyplývajúce počasie. Veľmi dôležitý je aj pozemok, jeho orientácia na svetové strany, zatienenie okolitými stavbami, zeleňou alebo členitým terénom. Od toho sa ďalej odvíja osadenie objektu do terénu tak, aby v maximálnej miere mohol pasívne využívať slnečnú energiu, jeho tvarovanie, objem a množstvo ochladzovaných plôch. To všetko má výrazný vplyv na znižovanie energetickej náročnosti domu. Takže už len správnymarchitektonickým riešením, ktoré využíva zásady pasívneho získavania energie zo slnka, rozhodujete o tom, či môžete dosiahnuť parametre pasívneho domu. Rovnako dôležitá je aj kvalita obvodového plášťa, jeho tepelnotechnické vlastnosti, správnekonštrukčné riešenie v miestach, kde by mohli vznikať tepelné mosty. To sa, samozrejme, odráža v architektúre objektu. 
Keď už máte solárne zisky a kvalitnú tepelnú ochranu, musíte zaistiť, aby teplo z domu neunikalo a zároveň doňho nevnikal chlad. Rieši sa to zvyšovaním vzduchotesnosti. Na dosiahnutie parametrov pasívneho domu to má obrovský vplyv. Vysoká vzduchotesnosť pasívnych domov je jedným z dôvodov, prečo sa v nich používa systém núteného vetrania s rekuperáciou ako jediné netradičné a zároveň nevyhnutné technologické zariadenie. 

Energetické triedy rodinných domov podľa zákona č. 555/2005 Z. z.
Energetická trieda A            ≥ 42 kWh/mza rok
Energetická trieda B       43 – 86 kWh/m2 za rok
Energetická trieda C      87 –129 kWh/m2 za rok
Energetická trieda D    130 – 172 kWh/m2 za rok

Porovnanie energetickej spotreby objektov
Nulový dom (veľmi dobrá trieda A)          0 – 5 kWh/m2 za rok
Pasívny dom (veľmi dobrá trieda A)       5 – 15 kWh/m2 za rok
Nízkoenergetický dom (trieda A)         15 – 50 kWh/m2 za rok
Energeticky úsporný dom (trieda B)    50 – 70 kWh/m2 za rok
Súčasný štandard (trieda B až C)      70 – 100 kWh/mza rok
Energeticky náročný dom               100 a viac kWh/m2 za rok

 

Text: Nora Škripcová, odborná spolupráca Björn Kierulf 
Zdroj: JAGA GROUP, s.r.o. 

Investícia do pasívneho domu – oplatí sa?

 

Pasívne domy predstavujú moderné a úsporné bývanie, no zároveň o nich panuje aj mnoho otázok. K najčastejším patrí návratnosť investície. Oplatí sa investícia do pasívneho domu?

Rýchly prehľad

Cieľová skupina

Ľudia zvažujúci stavbu domu a tí, ktorí chcú ušetriť za energiu.

Vstupná investícia

o 5-20% viac ako pri klasickom dome

Doba návratnosti

spravidla 5-10 rokov, v závislosti od zvolených technológií a rastu cien

Spotreba energie

max. 15 kWh/m2/rok

Pasívny dom je stavba, ktorá zabezpečí komfot bývania bez aktívneho vykurovacieho systému. Väčšinu svojej potreby tepla čerpá z prírodných zdrojov ako napr. slnko či vnútorná teplota planéty. V porovnaní s bežnými stavbami v tej istej veľkosti spotrebuje pasívny dom o 80 % menej energie. Z celkovej potreby potom 30 % tvoria domáce spotrebiče, 35% na prípravu teplej vody a iba 35% ide na samotné vykurovanie. Aj napriek tomu, že sa pasívne domy môžu pochváliť mnohými nepopierateľnými výhodami, vo veľa ľuďoch vzbudzujú nedôveru a otázky.

Zdroj: OPTIMACASA.eu / adaptácia: energia.sk

 

Kvalitný návrh = nízke náklady = spokojný zákazník

Správny návrh vám dokáže zaistiť spotrebu energií na vykurovanie na úrovni 15 kWh/m2 za rok na konkrétnom pozemku. „Pri dome s podlahovou plochou 100 m2 to zodpovedá 1.500 kWh ročne, a ak by sme pre získanie predstavy o nákladoch uvažovali o elektrickom priamovýhrevnom vykurovaní, náklady by predstavovali asi 193 eur ročne. K tomu je potrebné pripočítať približne 200 - 300 kWh za pohon vetracej jednotky, a to je 30 eur, "hovorí odborník na pasívne domy Ivan Kraus. „Ostatné prevádzkové náklady budú podobné ako v bežnom dome a závisia od toho, aké ďalšie technológie (solárny ohrev TÚV, fotovoltaika a pod.) sú v dome inštalované," dopĺňa Kraus.

Tajomstvo nízkych nákladov pri pasívnom dome spočíva v návrhu. Juraj Hazucha to vysvetľuje takto: „Zo všetkého je najdôležitejší prvotný koncept, kde sa za najmenšie peniaze šetrí najviac a rozhoduje sa o prevádzkových nákladoch, cene domu aj o tom, ako bude fungovať. V ďalších fázach dochádza už iba k spresňovaniu prvotných rozhodnutí. Nedá sa povedať, ktorý prvok pasívneho domu je najdôležitejší, pretože všetky sú dôležité."

V praxi sa bežne stretnete s takým prístupom, kedy je množstvo architektov a stavbárov zvyknutých pracovať tak, aby splnili platné vyhlášky - čo do hrúbky izolácie a podobne. Ďalej sa problematikou nezaoberajú a návrh odovzdávajú technikom. To, či pôvodný návrh dáva zmysel v súvislostiach, ich nezaujíma. Odborník Aleš Brotánek vysvetľuje: „Výsledkom potom môže byť nezmyselne veľké technické vybavenie stavby (napríklad veľké tepelné čerpadlá, záložný kotol, krb a ešte aj veľa kolektorov na vodu), a napriek tomu je výsledkom hygienicky nevhodné bývanie s nekomfortným vnútorným prostredím, chladnými povrchmi alebo letným prehrievaním."

Dôležitá je pri plánovaní stavby optimalizácia, tzn. zahrnutie miesta, potrieb obyvateľov, geografickej polohy, svetla, ceny pozemku a ďalších parametrov, v ktorých autor hľadá inšpiráciu pre originálny a optimalizovaný návrh. „Výsledkom procesu je stavba, ktorá je vo všetkých parametroch neporovnateľná s tou tzv. bežnou," zdôrazňuje Aleš Brotánek.

Investícia do pasívneho domu

Výstavbu pasívnych domov sprevádza jedna nevýhoda. Sú ňou zvýšené investičné náklady, nakoľko výstavba pasívneho domu je vo všeobecnosti náročnejšia už v projekčnej fáze. Investíciu zvyšuje vypracovanie konštrukčných detailov, potreba vhodnej izolácie, použite kvalitnejších stavebných materiálov, kvalita osadených okien a pod. Dôraz treba klásť aj na precíznosť práce už vo fáze realizácie. Všetky tieto faktory vplývajú na výšku investície. Podľa vyjadrenia Inštitútu pre energeticky pasívne domy (IePD) je preto navýšenie veľmi individualne, rozhodujuca je architektúra, veľkosť a typ budovy. Pri rodinných domoch možno hovoriť o navýšení 10 - 20%, no sú realizácie, ktoré sú investíciou porovnateľné s bežnou výstavbou. „Pasívny dom sa dá postaviť aj za menej peňazí než rovnako veľký a rovnako komfortné bežný dom," hovorí Ivan Kraus. Podľa Juraja Hazuchy závisí cena pasívneho domu vo veľkej miere aj od skúseností architekta alebo projektanta.

Zvýšená úvodná investícia sa za istý čas vráti vďaka energetickým úsporám, a to v závislosti od nárastu cien energií i pre vyššiu trhovú hodnotu takéhoto domu. Len pre ilustráciu, dvojpodlažný pasívny dom s rozlohou 374 m2 dokáže v porovnaní s klasickou stavbou ročne ušetriť približne 25 tis. kWh energie. Presná návratnosť investície do pasívneho domu závisí od mnohých faktorov. Návratnosť je závislá napríklad od typu kúrenia v dome, spôsobu financovania, či od zvyšovania cien energií. Aj keď má pasívny dom oveľa kvalitnejšie svieže prostredie a ponúka vyrovnanejší teplotný pohodu, je to len vďaka optimalizácii návrhu. „Vyššia cena môže byť spôsobená len zlým návrhom, ktorý počíta s mnohými ďalšími technológiami, ale to potom nejde o pasívny dom. Alebo je spôsobená neschopnosťou dodávateľa dobre organizovať stavbu, čo nie problémom len úsporných domov," hovorí Aleš Brotánek.

Životnosť pasívneho domu

Pasívny dom by mal mať výrazne dlhšiu životnosť ako bežná stavba. „Je to predovšetkým vďaka absencii tepelných mostov, starostlivo vykonaným parotesným zábranám a riadenému vetraniu, ktoré zásadne znižuje riziko kondenzácie vlhkosti v konštrukciách pasívnych domov, ktorá je riziková predovšetkým pre drevostavby, ale aj pre strešné konštrukcie murovaných stavieb," vysvetľuje Ivan Kraus. Pri bežnej výstavbe parotesnej zábrany sa často vykazujú zásadné nedostatky už počas realizácie a vzduchotesné vrstvy úplne absentujú. „Osobne predpokladám, že dobre navrhnuté a postavené pasívne domy budú slúžiť po stáročia." hovorí Ivan Kraus.

Pasívne domy pomaly pribúdajú

O pasívne domy stále väčší záujem a ich počet stále narastá. Na svete je v súčasnosti približne 20.000 pasívnych domov, pričom v Nemecku je ich okolo 12.500. Aj Európska únia počíta s tým, že všetky nové stavby od roku 2020 budú svojimi prevádzkovými nákladmi veľmi podobné pasívnym domom.

A v čom spočíva hlavná výhoda pasívnych domov? „Pasívny dom je taký multi-komfortný dom a v dobe neistých cien energií je to skutočne najlepšia potenciálna úspora,“ vysvetľuje David Křeček.

nazeleno.cz, energia
zdroj: www.energia.sk

 

nízkoenergetický a pasívny dom

Pasívný dom je v princípe  zdokonalený nízkoenergetický dom. Pasívny dom je taký, ktorý na zabezpečenie tepelnej pohody v zime aj v lete nepotrebuje klasický vykurovací ani klimatizačný systém. Nie je potrebné obvyklé vykurovanie s kotlom a vykurovacími telesami, nie je potrebný sklad paliva, komín a plynová prípojka. Pasívny dom je dimenzovaný tak, že na pokrytie tepelnej spotreby stačia pasívne energetické zdroje. K nim patrí vyžarované slnečné teplo cez okná, vyžarovanie tepla spotrebičmi a obyvateľmi domu. Tepelná spotreba je teda taká nízka, že budova si až na pár dní v roku pri vysokých mrazoch, vystačí sama bez stáleho kúrenia. Na prikúrenie pri veľkých mrazoch stačí zariadenie s výkonom cca 4- 5 kW. Aby to mohlo byť dosiahnuté, takýto dom musí mať potrebu tepla na vykurovanie oproti bežným domom pod 15 kWh/m².  Táto merná potreba tepla (v kWh na m²  úžitkovej plochy za rok) je v starom paneláku v priemere 250, v bežnom modernom dome okolo 100, v nízkoenergetickom dome pod 50 a v pasívnom dome pod 15 kWh/m². Pasívne domy sú určené pre špecifickú skupinu klientov, ktorí kladú dôraz na maximálnu úsporu financií pri prevádzke domu. Pri pasívnych domoch je úspora nákladov na energiu vynaloženú na kúrenie a TÚV až okolo 80%.

Kategorizácia domov podľa energetickej spotreby na vykurovanie:

Nulový dom spotreba 0 až 5 kWh/m² rok
Pasívny dom spotreba 5 až 15 kWh/m² rok
Nízkoenergetický dom spotreba 15 až 50 kWh/m² rok
Energeticky úsporný dom spotreba 50 až 70 kWh/m² rok
Súčasný štandard spotreba 70 až 100 kWh/m² rok
Energeticky náročné domy spotreba viac ako 100 kWh/m² rok

 

výhody nízkoenergetických a pasívnych domov

  • Veľmi vysoká kvalita vnútornej klímy
  • Nevzniká prievan a pocit chladu z prúdenia vzduchu
  • Riadeným vetraním sa zabezpečuje odvedenie vlhkosti a stály prívod čerstvého,  čistého a prachu zbaveného vzduchu. Pri použití peľového filtra  vhodné pre alergikov
  • Úspora nákladov na energie na vykurovanie predstavuje okolo 80 %
  • Pri dobre zaizolovanej konštrukcií v letných mesiacoch nedochádza k prehrievaniu interiéru. Ak privádzaný vzduch prechádza cez zemný výmenník, tým sa ochladzuje a nie potrebné použitie klimatizácie

nevýhoda je zvýšenie investičných nákladov v porovnaní s bežnou výstavbou pri dôraze na:

  • zlepšenie izolácie obvodového plášťa budovy (viac tepelnej izolácie)
  • kvalitnejšie okná
  • rekuperačná jednotka - vetracie zariadenie so spätným získavaním tepla
  • požiadavky na vysoko odborné a kvalitné prevedenie konštrukčných detailov

základné kritériá pre návrh nízkoenergetického a pasívneho domu:

  • pri umiestnení budovy do terénu berte do úvahy svetové strany a spôsob okolitej zástavby
  • navrhnite primerane veľké, na juh orientované okná. Zabezpečte akumuláciu pasívnych energetických ziskov v zime a v lete tienenie proti prehrievaniu budovy
  • zabráňte vzniku tepelných mostov
  • riadené vetranie s rekuperáciou vzduchu Vám zabezpečí potrebný prísun čerstvého vzduchu s minimálnymi energetickými stratami
  • pre zabránenie energetických strát je dôležité vyhotovenie vzduchotesných stien, okien a strechy
  • použitie zemného výmenníka, solárnych kolektorov, tepelného čerpadla a nízkych teplôt vykurovacích médií vedú k ďalším úsporám pri dodávke energií

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Kontakt

ekonoDOM

Inovecká 12
Nitra
94901

+421.0915756958